HISTÓRIA KRÁSY

antoanettasisi
Túžba páčiť sa a skrášľovať je v ľuďoch zakorenená odjakživa. V historických prameňoch existujú dokonca zmienky o tom, že už v praveku si ženy zdobili tvár a predovšetkým okolie očí najrôznejšími prírodnými farbami. Za skutočnú veľmoc v používaní skrášľujúcich prípravkov sa svojho času považoval Staroveký Egypt. Nielen ženy, aj muži venovali starostlivosti o svoj zovňajšok veľkú pozornosť a ingrediencie ako olivový olej, myrha, kadidlo, mošus či ambra sa tešili veľkej obľube. Líčidlá na oči sa vyrábali z drvených nerastov, napríklad z vtedy populárneho malachitu. Ten na očných viečkach vyčaroval intenzívny zelený odtieň, ktorý používala aj samotná Kleopatra. Egyptská kráľovná sa však neobišla predovšetkým bez svojich typických čiernych liniek. Vyrábali sa z drveného minerálu galenitu, uhlia a včelieho vosku. Išlo vlastne o predchodcu multilíčidiel, pretože sa ním dali zvýrazniť aj riasy a obočie. V Kleopatrinej kozmetickej výbave však nesmela chýbať predovšetkým dostatočná zásoba oslieho mlieka. Spotrebovala vraj desiatky litrov denne, pretože sa jej osvedčilo nielen pri umývaní pokožky, ale aj pri odstraňovaní silných nánosov mejkapu. Možno, že práve Kleopatra bola prvou, kto objavil, aké dôležité je pleť starostlivo čistiť.

Obyvatelia starovekého Ríma vraj zasa nedali pri odličovaní dopustiť na vzácne prírodné oleje, ktorými sa rozmaznávali doslova od hlavy po päty. V tom čase sa kládol veľký dôraz na harmóniu tela a ducha, takže niekoľkohodinové pobyty v miestnych kúpeľoch a rozmaznávanie tela pri masážach neboli ničím výnimočným. S trochou zveličenia by sa vďaka tomu dal staroveký Rím považovať za objaviteľa dnešného wellness.

Stredovek kozmetickým procedúram a nalíčenej tvári vyslovene neprial a považoval to za niečo, čo patrí len do nevestincov. Obrat nastal až s príchodom baroka do Európy, keď sa medzi šľachtou rozšíril trend alabastrovej pleti. Tú považovali za znak aristokracie a bohaté ženy si preto svetlú tvár snažili udržať zo všetkých síl. Významne im k tomu pomáhal aj vtedajší bestseller – biely púder, ktorého asi najznámejšou nositeľkou bola anglická kráľovná Alžbeta I. Traduje sa, že slávna vládkyňa Anglicka pri zmývaní svojej bielej púdrovej masky používala kravské mlieko alebo pálenku. Tú si v starostlivosti o krásu pochvaľovala aj francúzska kráľovná Mária Antoinetta – ďalšia typická predstaviteľka porcelánovej tváre. Údajne si nechávala miešať pleťovú masku z vajec a koňaku a na odličovanie používala buď kvetovú vodu z ľalií alebo zmes z mletých mandlí, mlieka a oleja. Zdá sa, že dcéra Márie Terézie už vtedy objavila peeling!

Aj bavorská cisárovná Alžbeta, prezývaná Sissi, si potrpela na dokonalú starostlivosť o svoj zovňajšok a skrášľovacím rituálom vraj venovala kopec času. Okrem rozmaznávania svojich prekrásnych dlhých vlasov dopriala svojej pokožke množstvo kozmetických delikates – známy je z tých čias napríklad Créme Céleste, prípravok vyrobený z bieleho vosku, vorvanieho tuku, mandlí a ružovej vody. Na slnečné lúče bola Sissi opatrná a alabastrovú pokožku si udržovala pomocou pleťovej masky z tvarohu a medu. A tvár si vraj pravidelne umývala a čistila rôznymi kvetovými vodami – ružovou, rumančekovou alebo levanduľovou.

A ako sa o svoju krásu starali naše (pra)babičky? Výber nebol príliš veľký, na trhu existovalo len pár krémov a o poriadnom čistení sa nedalo ani hovoriť. Používali mydlo alebo len samotnú vodu, čo pre pleť nebola žiadna výhra. Našťastie dnešná doba je v tomto ohľade k ženám skutočne veľkorysá. Máme k dispozícii neskutočné množstvo kozmetických prípravkov, jednak ošetrujúcich, takisto čistiacich a odličovacích. Absolútnym hitom súčasnosti je však micelárna voda, ktorej objaviteľom je francúzska značka Bioderma. Tá ako prvá predstavila svetu takzvané micely, teda molekuly, ktoré veľmi efektívne odstraňujú z pleti nečistoty. Ide o skutočný prielom v histórii kozmetiky, pretože micelárna voda dokáže nahradiť hneď niekoľko prípravkov. Nielenže dokonale pleť vyčistí, odlíči a osvieži, dokáže tiež odstrániť očný mejkap, vrátane vodoodolného. Skvelé je, že ju môžu používať aj majiteľky citlivej pokožky. Nie div, že kto ju raz vyskúša, už sa bez nej neobíde.